Vyšetrenie protilátok proti bazálnej membráne je väčšinou viazané na diagnostiku autoimunitných pľuzgierovitých ochorení kože v spojení s priamým imunofluorescenčným vyšetrením odobratej vzorky kože. Pri vyšetrení sa sledujú aj protilátky proti dezmozómom, medzibunkovému tmelu a proti bazálnym bunkám.
Antigény
Cieľové antigény pre cirkulujúce protilátky sú lokalizované v bazálnej membráne a epitelových bunkách. Patria k ním antigény pre bulózny pemphigoid (BP220/BP180), laminin5, uncein, ladinin (LAD-1) a kolagén VII.
Detekčné metódy
Cirkulujúce protilátky sú dokazované na zdravých substrátoch ľudskej alebo opičej kože. Ako pomocné tkaniva sa používajú jazyk potkana a ezofagus opice. Výsledky nepriamej IF by mali byť korelované s vyšetrením priamej IF a histologickým nálezom bioptickej vzorky. Dôležitým prvkom správnej diagnostiky je odber tkaniva prie priamu IF.
Klinická relevancia
Pemphigus vulgaris | dezmoglein 3 dezmozómov | |
Pemphigus fliaceus | dezmoglein 1 | |
Paraneoplastický pemphigus | dezmoplakin 1, BP230+190+170 | |
IgA pemphigus | desmocolin-1 | |
Bulozny pemphigoid | BP230/BP180 | 80 % |
Herpes gestationis | BP180 | 20 % |
Cicatrical pemphigoid | BP180 α subjednotka laminin5 | 30 % |
Epidermolysis bullosa acquisita | Collagen VII, uncein | 50 % |
IgA lineárne ochorenia | LAD-1 |
Indikácia
Vyšetrenie je indikované v prvom rade v súvislosti s diferenciálnou diagnostikou bulóznych dermatóz. Odlíšenie jednotlivých entít závisí od:
- klinického obrazu
- určení depozít imunoglobulínu a komplementu v koži
- zistení relevantných autoprotilátok v sére
Literatúra
- STROCH, WB: Immunofluorescence in clinical immunology. Birkhäuser-Verlag, Basel-Boston-Berlin, 2000, s.231, ISBN 3-7643-6182-4.
- BRADWELL, AR. – STOKES, RP. – MEAD GP. 1999. Advanced Atlas of Autoantibody Patterns. England: AR Bradwell, 1999. 112 s. ISBN 0704485109.