Autoprotilátky proti aktínu boli jedny z prvých objavenýcvh autoprotilátok a boli nájdené pri množstve ochorení. Po prvý krát boli izolované zo svalu v roku 1942 doktorom F. Brunom Straubom, ako základné komponenty mikrofilamentov. Cytoskelet, zložený z aktínu, reaguje s mechanochemickým enzýmom myozínom, ktorý umožňuje bunkám pohyb, a viaže sa na intermediálny filament, čím vytvára jemnú sieťovitú štruktúru, ktorá dáva bunkám fyzickú silu. Aktín predstavuje približne 10% z bunkových proteínov. Dve hlavné skupiny autoimunitnej hepatitídy sú definované prítomnosťou dvoch autoprotilátok, obe sú detegovateľné metódou nepriamej imunofluorescencie. Takzvaná autoimunitná hepatitída typu I je charakterizovaná prítomnosťou autoprotilátok namierených proti antigénom buniek hladkého svalstva a typ II, kde dochádza k reakcií autoprotilátok s cytoplazmou hepatocytov a proximálnymi renálnymi tubulami. Existuje šesť typov aktínu; štyri sú prítomné iba vo svalových bunkách, kde sa podieľajú na napínaní svalových vlákien (svalová kontrakcia). Ďalšie dva proteíny aktínu, γ-aktín a beta (β) aktín, sa nachádzajú v bunkách v celom tele. Pre našu prax je dôležitý F-aktín, ktorý je špecifický pre autoimunitnú hepatitídu.

F-Aktín

Vzor

Jemné fluoreskujúce vlákna pozdĺž buniek. Často sú spojené s výskytom ďalších protilátok a preto môžeme na jednom sklíčku pozorovať viac vzorov. Môže sa stať, že s použitím niektorých fixačných činidiel, protilátky proti aktínu nebudú farbiť cytoskelet Hep-2 buniek. Na detekciu by sa mali by sa používať potkanie tkanivá, najmä žalúdok, pretože sú viac špecifické a senzitívne.

Antigény

Aktín (približne 42kDa) je podjednotka filametov cytoskeletu, ktorá je zapojená do bunkových pohybov, ako je napríklad kontrakcia svalov a intracellulárne pohyby.

Detekčné metódy

Detekcia prebieha na substráte Hep-2 buniek.

Klinická relevancia

Protilátky sú dôležité pri diagnóze chornickej aktívnej hepatitídy, ale boli taktiež pozorované pri rôznych ďalších ochoreniach, vrátane primárnej biliárnej cirhózy a pri ochoreniach spojivového tkaniva. 52 - 85 % pacientov s autoimunitnou hepatitídou má pozitívne protilátky proti aktínu.

Indikácia

Tieto protilátky sa vyšetrujú pri podozrení na autoimunitnú chronickú aktívnu hepatitídu (aut-CAH), ktorá sa vyskytuje hlavne u žien stredného veku (pomer ženy-muži je 6:1), býva asociovaná s inými autoimunitnými ochoreniami, ako sú Diabetes mellitus, tyreoiditída, glomerulonefritída a iné.

Literatúra

  • BRADWELL, AR. – HUGHES, RG. 2007. Atlas of Hep-2 patterns. Third Edition. United Kingdon: The Binding Site, 2007. 129 s. ISBN: 978-0-704-42595-8.
  • HUGES, RG. – SURMACZ, MJ. – KARIM, AR. et al. 2008. Atlas of Tissue Autoantibodies. Third Edition. United Kingdom: The Binding Site Ltd., 2008. 220 s. ISBN 9780704427013.
  • MAGGIORE, G. – VEBER, F. – BERNARD, O. – HADCHOUEL, M. – HOMBERG, JC. – ALVAREZ, F. – HADCHOUEL, P. – ALAGILLE, D. 1993. Autoimmune Hepatitis Associated with Anti-Actin Antibodies in Childern and Adolescents. In Journal of Pediatric Gastroenterology and Nutrition. 1993. vol. 17, s. 376-381.
  • LIDMAN, K. – BIBERFELD, G. – FAGRAEUS, A. – NORBERG, R. – TORSTENSSON, R. – UTTER, G. – CARLSSON, L. – LUCA, J. – LINDBERG, U. 1976. Anti-actin specifity of human smooth muscle antibodies in chronic active hepatitis. In Clinical and experimental Imunology. 1976. vol. 24, s. 266-272.
  • LAZARIDES, E. – WEBER, K. 1974. Actin Antibody: The Specific Visualization of Actin Filaments in Non-Muscle Cells. In Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America. 1974. vol. 71, no. 6, s. 2268-2272.