APCA

Autoprotilátky proti parietálnym bunkám žalúdka sa stanovujú pri diagnostike pernicióznej anémie (Biermerove ochorenie) a atrofickej gastritíy. Perniciózna anémia je najčastejšou príčinou deficitu vitamínu B12 vo vyspelých krajinách. Štúdia dokazujú, že táto anémia je často konečným štádiom chornickej atrofickej gastritídy typu A. Toto ochorenie je charakterizované patologickými léziami fundu a tela žalúdka, vrátane slizničnej atrofie spolu so selektívnou stratou parietálnych a hlavných buniek a predovšetkým syntézou špecifických autoprotilátok.

Antigény

Cieľovým antigénom protilátok proti parietálnym bunkám žalúdka sú α(92kDa) a β(60-90kDa) podjednotky žalúdočnej H+/K+ ATPázy, protónovej pumpy zodpovednej za okyslenie žalúdočnej štavy. Nachádza sa v intracelulárnej a apikálnej membráne parietálnych buniek.

Detekčné metódy

Protilátky nie sú druhovo špecifické a môžu byť detegované na častiach žalúdka z rôznych druhov, hoci bežným substrátom pre protilátky proti parietálnym bunkám žalúdka je žalúdok z potkana alebo myši. Skríning sa zvyčajne vykonáva pri 1/20. Vzor farbenia sa javí zreteľnou, jemne granulárnou fluorescenciou, ktorá je výlučne pri parietálnych bunkách. V prípade, že používame na detekciu potkaní žalúdok, mali by sme si dávať pozor, aby nedošlo k mätúcemu heterofilnému farbeniu, ktoré je pri tomto type bežné. Originálne APCA škvrny na potkaních tkanivách nevykazujú heterofilné farbenie v obličkách a pečeni. Napriek tomu, originálne APCA protilátky sa môžu vyskytovať spolu heterofilnými protilátkami: v tomto prípade bude originálne APCA farbenie dominantné a rad riedení môže vyriešiť interpretáciu. Heterofilné protilátky na myšacom žalúdku môžu vykazovať farbenie na bunkách žalúdočných žliaz ale taktiež vykazujú silné vnútrožľazové farbenie, ktoré môže zakrývať interpretáciu. Na rezoch žalúdka môžu autoprotilátky proti mitochondriám dávať podobné farbenie ako protilátky proti parietálnym bunkám, ale na rozdiel od APCA protilátok viažu mitochondriálne antigény aj v obličkách a pečeni. Preto je veľmi užitočné používať rezy z obličiek a pečene súčasne s rezmi zo žalúdka.

Klinická relevancia

APCA autoprotilátky sú asociované s autoimunitnou gastritídou typu A (chronická atrofická gastritída) a pernicióznou anémiou (90%), protilátková trieda je prevažne IgG. Vždy keď je podozrenie na pernicióznu anémiu sérum by malo byť tiež testované na vnútorný faktor protilátok, ak sú tieto dve protilátky prítomné spoločne, jedná sa o veľmi silnú koreláciu s pernicióznou anémiou. Protilátky sa taktiež našli aj u pacientov s pridruženými orgánovo špecifickými ochoreniami ako diabetes mellitus závislý od inzulínu a endrokrinné ochorenia ako hypotyreóza a Addisonova choroba. Protilátky sú taktiež prítomné aj u zdravých ľudí spravidla v nízkom titre, výskyt APCA protilátok v bežnej populácií je medzi 2% a 15% v závislosti od veku.

Indikácia

Autoprotilátky proti parietálnym bunkám žalúdka sa stanovujú pri diagnostike pernicióznej anémie (Biermerove ochorenie) a atrofickej gastritíy.

• 

  Obrázok 1. APCA

Literatúra

• HUGES, RG. – SURMACZ, MJ. – KARIM, AR. et al. 2008. Atlas of Tissue Autoantibodies. Third Edition. United Kingdom: The Binding Site Ltd., 2008. 220 s. ISBN 9780704427013.
• BRADWELL, AR. – STOKES, RP. – JOHNSON, GD. 1997. Atlas of Autoantibody Patterns on Tissues. England: AR Bradwell, 1997. 103 s. ISBN 0704417790.
• BRADWELL, AR. – STOKES, RP. – MEAD GP. 1999. Advanced Atlas of Autoantibody Patterns. England: AR Bradwell, 1999. 112 s. ISBN 0704485109.
• SHOENFELD, Y. – GERSHWIN, ME. – MERONI, PL. 2007. Autoantibodies. Second Edition. Italy: Elsevier, 2007. 862s. ISBN: 978-0-444-52763-9.