Ako ASMA označujeme protilátky proti hladkému svalu. Tieto autoprotilátky boli identifikované v roku 1965 Dr. Johnsonom a reprezentujú heterogénnu skupinu protilátok s rozdielnou špecifitou, ktoré reagujú s rôznymi antigénmi buniek cytoskeletu hladkého svalu. Jedná sa o neorgánovo špecifické autoprotilátky a môžeme ich charakterizovať ako proteíny produkované imunitným systémom proti telu vlastným cytoskeletárnym proteínom. Tvorba ASMA je spojená s chronickou autoimunitnou hepatitídou, ale môže byť prítomná aj pri iných formách ochorení pečene ako aj pri ďalších autoimunitných ochoreniach, ako je napríklad primárna biliárna cirhóza.

Antigény

Protilátky proti hladkému svalu majú niekoľko cieľových antigénov nachádzajúcich sa vo filamentoch hladkých a priečne pruhovaných svaloch. Tieto antigény sú prehľadne znázornené v tabuľke.

Svalové filamentyAntigény
6 nm Mikrofilamenty (tenké filamenty)Aktín, myozín, tropomyozín a troponín
10nm Intermediárne filamentyVeimentin, dezmín a cytokeratín
25nm Filamenty (mikrotubuly)Tubulín

Protilátky proti hladkému svalu sú najviac klinicky relevantné, vo vysokých titroch sú veľmi špecifické pre. V eukaryotických bunkách má aktín funkciu dôležitej štrukturálnej molekuly cytoskeletu a taktiež sa zapája aj do kontrakcie a relaxácie svalu. Filamentárny aktín (F-aktín) je polymerizovaný z globulárnych podjednotiek (G-aktín), ktoré majú molekulárnu hmotnosť 42kDa.

Detekčné metódy

Na detekciu protilátok proti hladkému využívame metódu nepriamej imunofluorescencie. Táto metóda používa LKS (liver-kidney-stomach, pečeň-oblička-žalúdok) rezy z hlodavcov a anti-aktín protilátky hladkého svalu, zvyčajne podtriedy IgG, ukazuje klasické homogénne zafarbenie interglandulárných aktinových vlákien a muscularis mucosae, mezangiálnych buniek glomerulov (SMA-G), intracelulárne fibrily renálnych tubulov (SMA-T) a peritubulárny priestor. ASMA s reakciou na ďalších antigénoch môže byť tiež pozorované farbenie na submembránovom aktíne okolo hepatocytov (produkujúci polygonálne vzory) a vrstva svalov okolo krvných ciev (SMA-V, tiež označované aj ako SMA-C). Anti-aktín protilátky hladkého svalu môžu byť detegované na HEp-2 bunkách, hoci detekcia na LKS rezoch je preferovanejšia. ANA protilátky, ciže protilátky proti jadrám buniek sa veľmi často vyskytujú v kombinácií s ASMA protilátkami.

Klinická relevancia

Protilátky proti hladkému svalu sú asociované s autoimunitnou hepatitídou typu 1, primárnou biliárnou cirhózou, chronickou vírusovou hepatitídou B a C, nealkoholickým stukovatením pečene, alkoholickou cirhózou, ostatnými autoimunitnými zápalovými ochoreniami a môžu byť tiež prítomné u zjavne zdravých jedincov. Anti-aktín protilátky hladkého svalu sú často detegované vo vysokých titroch pri autoimunitnej hepatitíde typu 1 (50-80%) a pri primárnej biliárnej cirhóze (20%). V titroch 1/40 a väčšom sú považované za špecifické markery autoimunitnej hepatitídy typu 1. ASMA asociované s ostatnými ochoreniami často reagujú s množstvom ďalších antigénov cytoskeletu a sú zvyčajne prítomné v nižších titroch. Zvyčajne ASMA s V vzorom farbenia (SMA-V, alebo SMA-C) a s nízkym titrom, sú bežne nájdené počas vírusových ochorení, ako je infekčná mononukleóza a chronická hepatitída C (8-10%), rovnako ako pri niektorých reumatologických a neoplastických ochoreniach.

Indikácia

Tvorba ASMA je spojená s chronickou autoimunitnou hepatitídou, ale môže byť prítomná aj pri iných formách ochorení pečene ako aj pri ďalších autoimunitných ochoreniach, ako je napríklad primárna biliárna cirhóza.

  • Obrázok 1-3. ASMA

Literatúra

  • HUGES, RG. – SURMACZ, MJ. – KARIM, AR. et al. 2008. Atlas of Tissue Autoantibodies. Third Edition. United Kingdom: The Binding Site Ltd., 2008. 220 s. ISBN 9780704427013.
  • BRADWELL, AR. – STOKES, RP. – JOHNSON, GD. 1997. Atlas of Autoantibody Patterns on Tissues. England: AR Bradwell, 1997. 103 s. ISBN 0704417790.
  • BRADWELL, AR. – STOKES, RP. – MEAD GP. 1999. Advanced Atlas of Autoantibody Patterns. England: AR Bradwell, 1999. 112 s. ISBN 0704485109.
  • SHOENFELD, Y. – GERSHWIN, ME. – MERONI, PL. 2007. Autoantibodies. Second Edition. Italy: Elsevier, 2007. 862s. ISBN: 978-0-444-52763-9.
  • HRDÁ, P. – ŠTERZL, I. 2003. Vyšetření autoprotilátek – současné možnosti. In interní medicína pro praxi. ISSN 1212-7299, 2003, vol. 8, p. 410-413.
  • WITTINGHAM, S. – MACKAY, IR. Smooth muscle autoantibodies in: J.B. Peter, Z. Shoenfeld(eds.) Autoantibodies: 767-773, Elsevier Sciences B.V. (1996).
  • JOHNSON, GD. – HOLBOROW, EJ. – GLYNN, LE. Antibody to smoth muscle in patients with liver disease. Lancet. 1965, Volume 2. s. 878-879.