Reumatoidná artritída bola spájaná s prítomnosťou niekoľkých protilátok, vrátane reumatodiných faktorov (RF), anti-perinukleárnych faktorov (APF), anti-keratin protilátok (AKA) a anti-filaggrin protilátok (AFA). Tieto protilátky viažu antigénne determinanty, ktoré obsahujú neobvyklú aminokyselinu citrulín, formovanú posttranskripčnou modifikáciou zvyškou arginínu peptidylarginín deiminázou. Aj keď je prítomnosť týchto protilátok pomerne špecifická, ich detekcia nebola nikdy príliš ,,populárna“ vzhľadom na obtiažnu štandardizáciu substrátu a subjektívnosť pri interpretácií imunofluorescenčných testov. Z tohto dôvodu bola zavedená detekcia anti cyclic citrullín peptidu (anti-CCP) metódou ELISA.
Antigény
V roku 1998 Schellenkens stanovil, že cieľové antigény APF a AKA sú citrulinované proteíny vytvorené pôsobením peptidylarginín deiminázy, na arginínových zvyškoch peptidov. Citrulín sa vyskytuje v niekoľkých ľudských proteínoch vrátane fillagrínu.
Detekčné metódy:
Keratín je hlavná zložka stratum corneum kože a vyskytuje sa aj vo vrchnej vrstve epitelu pažeráka potkana, v ľudskom sa nevyskytuje. Počas keratinizácie tonofibríl malpigiho vrstvy kože dochádza k špecifickým zmenám vedúcim k formovaniu zrelého keratínu. Tento vysoko nerozpustný intracelulárny proteín tvorí odolnú a ochrannú rohovatelú vrstvu. Na detekciu protilátok proti keratínu sa využíva metóda nepriamej imunofluorescencie na tkanive potkanieho ezofágu. Na detekciu anti-cyclic citerulínového peptidu sa využíva metóda ELISA, ktorá používa ako antigén cyklický variant citrulínového peptidu (CCP) odvodený zo sekvencie ľudského filaggrínu.
Klinická relevancia
Prítomnosť vysokých hladín anti-keratínových protilátok (AKA) silno indikuje reumatoidnú artritídu. Diagnostická citlivosť tohoto ochorenia je variabilná, od 30 do 87%, a diagnostická špecifita je od 90 do 99%, v závislosti na skúsenosti odčítania a použitej metóde. AKA protilátky tak možno nájsť u 1/3 pacientov s reumatoidnou artritídou aj keď majú reumatoidný faktor negatívny. Protilátky proti CCP sú prevažne triedy IgG a majú 96% špecifitu pre reumatodinú artritídu. Možno ich sledovať vo veľmi včasnom štádiu ochorenia a majú vysokú predpovedaciuhodnotu. U pacientov s s protilátkami anti-CCP sa rozvíja značne väčšie rádiologicky detegovateľné poškodenie ako u pacientov s anti-CCP negatívnymi. Protilátky proti CCP majú omnoho vyššiu špecifitu ako RF (anti-CCP: 96%, RF: 63%), s rovnakou citlivosťou (anti-CCP: 80%, RF: 79%). Môžu byť určené v ranných štádiách ochorenia až pri 79% pacientov.
Indikácia
Reumatodiná artritída je jednou z najčastejších autoimunitných ochorení postihujúcich asi 1-2% svetovej populácie. Je charakterizovaná zápalom synoviálnej membrány, ktorý sa šíri systematicky od malých po veľké kĺby. Medzi počiatočné symptómypatrí bolestivé svrbenie kĺbov na prstoch a ranná stuhnutosť kĺbov.
Literatúra
- HUGES, RG. – SURMACZ, MJ. – KARIM, AR. et al. 2008. Atlas of Tissue Autoantibodies. Third Edition. United Kingdom: The Binding Site Ltd., 2008. 220 s. ISBN 9780704427013.
- PAIMELA, L. – GRIPENBERG, M. – KURKI, P. – LEIRISALO-REPO, M. 1992. Antikeratin antibodies: diagnostic and prognostic markers for early rheumatoid arthritis. In Annals of the Rheumatic diseases. 1992. vol. 51. s. 743-746.
- BAS, S. – PERNEGER, TV. – SEITZ, M. – TIERCY, JM. – ROUX-LOMBARD, P. – GUERNE, PA. 2002. Diagnostic testes for rheumatoid arthritis: comparison of anti-cyclin citrullinated peptide antibodies, anti-keratin antibodies and IgM rheumatoid factors. In Rheumatologz. 2002. vol.41. s. 809-814.
- BIZZARO, N. – MAZZANTI, G. – TONUTTI, E. – VILLATA, D. – TOZZOLI, R. 2001. Diagnostic Accuracy of the Anti-Citrulline antibody Assay for Rheumatoid Arthritis. In Clinical Chemistry. 2001. vol.46, no. 6, s. 1089-1093.
- MALLYA, RK. – YOUNG. BJJ. – PEPYS, MB. – HAMBLIN, TJ. – MACE, BEW. – HAMILTON, EBD. 1983. In Clinical and Experimental Imunology. 1983. vol. 51, s. 17-20.
- YOUNG, BJJ. – MALLAYA, RK. – LESLIE, RD. – CLARK, CJM. – HAMBLIN, TJ. 1979. Anti-keratin antibodies in rheumatoid arthritis. In British medical Journal. 1979. vol. 2, s. 97-99.