ARA sú označované protilátky proti retikulínu. Tieto protilátky sú spolu s protilátkami proti endomýziu (AEmA) a gliadínu (AGA) prítomné pri celiakii. Celiakia je zápalové autoimunitné ochorenie tenkého čreva s precitlivenosťou na lepok
Antigény
Existuje päť druhov protilátok proti retikulínu definovaných na základe ich reaktivity na potkaních LKS (liver-kidney-stomach, pečeň-oblička-žalúdok) rezoch, ktoré sú znázornené v tabuľke. Retikulín (R1) antigény zahŕňajú kolagén/vláknité štrukturálne komponenty, ktoré sú medzi hepatocytmi a endoteliálnymi bunkami sínusoíd v pečeni a inde. R1 je jediný typ, ktorý je klinicky asociovaný s ochorením, ale diagnosticky je do značnej miery nahradený testovaním endomýzia a transglutaminázy. Dôležitosť ostatných retikulínov je nejasná a antigény neboli charakterizované, hoci sa vzťahujú na heterofilné reakcie.
| Vzor farbenia | R1 | R2 | Rs | R3 | R4 |
|---|---|---|---|---|---|
| Pečeňové sínusoídy | +/- | + | ++ | + | + |
| Obličkový peritubular | + | - | - | - | - |
| Obličkový periglomerular | + | - | - | - | - |
| Žalúdočná submukóza | + | + | - | - | - |
| Žalúdočná intragasrická žľaza | + | + | - | - | - |
| Krvné cievy | + | + | - | - | - |
| Perivaskular | - | + | - | - | - |
Detekčné metódy
R1 – tieto protilátky možno odlíšiť od R2 protilátok ich farbením v obličke. R2 protilátky vykazujú farbenie iba na cievach, zatiaľ čo R1 protilátky vykazujú farbenie peritubulárnych a periglomerulárnych retikulínových vlákien. Okrem toho, len R1 protilátky vykazujú farbenie na ľudských a opičích tkanivách, čo naznačuje, že R2 protilátky môžu byť len heterofilný jav.
R2 – tieto protilátky možno odlíšiť od R1 protilátok ich farbením v obličke, tak ako je to spomenuté pri R1 protilátkach.
Rs – je typ retikulínu s ktorým sa najčastejšie stretávame pri rutinnom imunofluorescenčnom testovaní na tkanivách hlodavcov. Je vidno rozsiahle farbenie všetkých pečeňových sínusoíd.
Klinická relevancia
Sérum IgG a IgA protilátok k R1 sa vyskytuje pri celiakii. IgG protilátky sú prítomné približne u 70% detí s neliečenou celiakiou, zatiaľ čo IgA sa nachádzajú u 90-95% pacientov s celiakiou. Približne 20% pacientov s Kronovou chorobou alebo s inou gastro-intestinálnou poruchou má tiež prítomné tieto protilátky. Titre klesajú po liečbe, ktorá pozostáva predovšetkým s bezlepkovej diéty ako u detí tak aj u dospelých. Vzťah medzi týmito protilátkami a patogenézou celiakie je neznámy. IgA trieda retikulínu R1 protilátok je silne asociovaná s endomyziálnymi protilátkami. Testovanie endomyziálnych protilátok na opičom pažeráku do značnej miery nahradilo diagnostické vuyžitie R1 protilátok imunofluorescenčnými metódami, vzhľadom k ich väčšej diagnostickej špecifite k celiakií. R1 protilátky boli nájdené u 5% zdravých jedincov a nediagnosticky u pacientov s reumatickými ochoreniami. Imunofluorescenčné vzory farbenia IgG a IgA retikulin R1 protilátok sú totožné, takže by mali byť použité IgA špecifické konjugované protilátky , so zvyčajným skríningový, riedením 1/20.
Indikácia
Tieto protilátky sú spolu s protilátkami proti endomýziu (AEmA) a gliadínu (AGA) prítomné pri celiakii.
-
Obrázok 1-3. ARA
Literatúra
- HUGES, RG. – SURMACZ, MJ. – KARIM, AR. et al. 2008. Atlas of Tissue Autoantibodies. Third Edition. United Kingdom: The Binding Site Ltd., 2008. 220 s. ISBN 9780704427013.
- BRADWELL, AR. – STOKES, RP. – JOHNSON, GD. 1997. Atlas of Autoantibody Patterns on Tissues. England: AR Bradwell, 1997. 103 s. ISBN 0704417790.
- BRADWELL, AR. – STOKES, RP. – MEAD GP. 1999. Advanced Atlas of Autoantibody Patterns. England: AR Bradwell, 1999. 112 s. ISBN 0704485109.
- SHOENFELD, Y. – GERSHWIN, ME. – MERONI, PL. 2007. Autoantibodies. Second Edition. Italy: Elsevier, 2007. 862s. ISBN: 978-0-444-52763-9.